FÒS JENÈS

A l’occasion de la journée internationale de la jeunesse,

Vous invite à une conférence autour du thème : Enjeux et défits de la jeunesse haïtienne face à la réalité actuelle du pays !

Date: 12 août 2020
Lieu: Gymnasium du champs de mars
Heure: 10h-12h

Panélistes:
Wander NUMA
Jacky LUMARQUE
Sergilus DOCTEUR
Jean Maurice BUTEAU

LA POUW LA!

Pépinière 2104

Bonjour !

Nous avons l’honneur de vous inviter à participer à une activité culturelle et intellectuelle dans le cadre de l’inauguration de l’espace spirituel et culturel  » Pépinière 2104« .

Cette activité sera marquée par une conférence-débats, sous le thème : Religion, spiritualité et développement durable, qui sera animée par Professeur Sergilus DOCTEUR, physicien, PDG de CIELS ; Pasteur Ronald Saint Fleurant, théologien, animateur de l’émission RADIOGRAPHIE; Délide JOSEPH, historien, vodouisan, recteur de l’Université Publique du Nord au Cap-Haïtien.

Des artistes et slameurs seront de la partie pour des notes cultulles .

Cette activité aura lieu le samedi 12 septembre 2020, à 14heures, à la salle de conférence de CIELS, situé à Plaine du Nord.

Merci pour votre présence !

Stanley Fritz BACKER
Jean-Duly PROSPERE

Pour infos: (509)31913764/ (509) 36961383

LEVE KANPE!

Mande jistis ak sekirite se yon dwa, men m yon devwa pou yon sitwayen ki konnen nesesite poul viv nan bon jan anviwonman. Jodi a se yo, demen nou pa konn kiyès ki kapab viktim anba tren lanmò sa a ki pa gade ankenn moun nan je avanl pase. Nenpòt klas sosyal ou ladanl lan, ou ekspoze.

Li ka pi difisil pou yo monte anlè mòn lan, li kapab pi difisil pou yo vide sekirite ou genyen an atè avan yo pran w. Men, nanpwen kwen nan peyi DAyiti wap viv pou santiw an sekirite. Ensekirite a parèt sou tout fòm, tout kote. Si nou pa gonfle ponyèt nou pou nou mande jistis ak sekirite, si n pa leve kanpe pou frennen machin lanmò sa a, si n pa apiye sou dènye gout san sa yo pou n preche yon pawòl revolisyon, pwochen moun ki ap tonbe kapab nou menm.

Pa dwe janm gen lapè, si pa ka gen jistis. Pa dwe janm gen lapè, si lavi pa yon priyorite pou leta. Nan sa nap viv la yon moun ki endinye,ki pa revolte konnenw sispann moun.

Fok nou leve kanpe poun di nou ke nou bouke viv ak kè sote.
Fok nou leve kanpe poun di nou bouke konte kadav kap tonbe nan movez kondisyon.

Mw menm KENLEY GRACIUS, mw sèmante 7 fwa 77 fwa,fok sa chanje
Fok Ayiti reprann kap li poun tounen bèso limanite.
Fok gen lekol pou tout timoun san distenksyon.
Fok byennèt sosyal jwe wol li kòm sadwa.
Fok oganizasyon kap defann dwa timoun,fanm ak tifi yo fè travay yo ak transparans ak ekite.
Fok medam yo sispann desann kilot pou monte yon biwo.
Fok lajan LETA sispann depanse pou fè ti zanmi vin pi rich pandan pèp la ap mouri ak grangou.

Leve kanpe poun di non non non ak tout sot vyolans sou fanm ak tifi

Leve kanpe poun fout LETA boustè poul travay nan pwifi sak pi mal yo.
Fout leve kanpe nan Nò
Fout leve kanpe nan Sid
Fout leve kanpe nan Les
Fout leve kanpe nan Lwes
Kat kwen peyia leve leve leve kanpe kanpe kanpe fok nou viv tankou moun.

AYITI pap pari

GRACIUS KENLEY angaje pou yon lot Ayiti .

Prière SMS

Bondye jistis ki gen tout pouvwa
Nan pitye kew gen pou nou
N’ap mandew fòs , kouraj,
Entèlijans ak klèvwayans.

Fè tout limyè zetwal ou yo gide tout sa n’ap fè
Fè de nou chak yon zouti nan menw
Poun rive transfòme sosyete ayisyèn nan
Yon jan kap bon pou tout moun san paspouki. AMEN!

Hymne SMS

Là où personne n’a pu voir encore,
Regardons avec les yeux du cerveau
Notre avnir qui ne veux plus rester dehors.
Sa bienvenue est sur les lèvres de vrais Héros.

À l’instar de Christophe, Jean-Jacques, Capois
Écrivons une nouvelle page d’histoire
En faisant de notre pays la terre des Rois.
Prouvons ainsi notre grandeur d’être des Noirs.

SMSiens, SMSiennes pratiquons dès maintenant
Partout et toujours, le respect et l’amour
Sur lesquels nous baptisons solennellement
La société de vivre ensemble que nous rêvons tous.

À coup sûr, grâce à notre dévouement
Le bien être sera commun
Et nous serons fiers d’avoir, éternellement,
Construire et matérialisé un idéal commun.

Jodia nou tout andanje.

Ou ka ap mache nan lari epi lapolis aretew kòm bandi.

LETA kraze yo sa mete nou nan sitiyasyon pou se nou kap viktim tout tan epi vrè koupab yo pa janm pini .

Lapolis ta dwe gen bonjan mwayen pou gen bon sèvis ransèyman pou detekte koupab yo olye se nan je pou yap wè kiyes ki koupab ou non.

Se sistèm sa ki kreye kesyon katye popilè ak katye rezidansyèl. Se sistèm sa ki fasilite zam nan men tout moun pandan ke mizè a ap galope.

Jean-Duly PROSPERE

Asanble jeneral SMS

SMS pran plezi poul salyew e pwofite okazyon an pou mandew kenbe djanm.

Nan okazyon òganizasyon asanble jeneral n’ap fè nan dat 16 Daou, a 8è 30 nan maten , nan CIELS, poun asire lamanjay pou patisipan yo, nou mande èd ou nan sans kew kapab, si tout fwa ou wè nesesite a.

Ou ka itilize mon cash : 31913764 oubyen pase nan KPK, depozey sou compte SMS ke yap baw nimewoy lèw rive.

Nou konte sou bòn volontew e nou diw deja mèsi.

Jean-Duly PROSPERE

SMS: Sosyete Militan pou Solidarite

MANIFÈS 1

KI SA SMS LA YE?: SMS ki se Sosyete Militan pou Solidarite ki avan te Sipòtè Mèt Sergo se yon mouvman politik ki pran nesans nan okazyon kandidati mèt Sergilus DOCTEUR pou pòs senatè nan depatman Nò peyi Ayiti.

Apre eleksyon sa yo, SMS te pran desizyon pou ranfòse tèt li nan estrikti l’ap mete kanpe ak evènman l’ap kreye nan Sosyete a, yon fason poul rive egziste kòm yon fòs sosyopolitik reyèl.

SMS se yon mouvman ki kwè nan konstriksyon yon sosyete kote chak moun ap angaje yo nan tout sak gen pou wè ak byennèt kolektif la. Se pou sa, SMS se yon mouvman ki pap preche « LAMÀN » men k’ap travay pou rive fè yon gran kantite moun reve yon Ayiti k’ap bon pou chak moun ki ladanl epi rive jwenn meyè metòd ki ka mete moun yo otravay pou reyalize pwòp rèv yo(pa gen pyès moun k’ap ka delivrew sinon ke ou menm).

Pou nou rive konstwi ak remanbre mouvman sa, nou repati SMS la an « SELI » ki fòme ak plizyè manb k’ap gen pou reyalize aktivite nan espas kote y’ap milite, yon fason pou reprezante kòrèkteman SMS.

KI OBJEKTIF VIZYON MISYON SMS?: Nou gen pou vizyon fè Ayiti tounen « Bèso Limanite », fèl reprann pas li pami gran nasyon ki egziste yo. Konsa SMS kòm gwoup ap kontribiye nan konstri yon sitadèl sitwayèn ak sitwayen patriyòt ki gen kouraj ak entèlijans pou leve defi sa.

Nou adopte filozofi VIV ANSANM lan ki chita sou kreyasyon richès k’ap posib nan kreye travay ak fè solidarite.

KI SA YON SELIL SMS YE?: Pou tout sistèm, tankou kò moun, eleman de baz yo se  » SELIL ». Se entèaksyon chak selil sa yo kap bay rezilta tout sistèm nan. Yon « SELIL SMS » se yon gwoup, pou pi piti 3 moun, pou piplis 5 moun ki pataje ideyoloji SMSyèn yo e ki deside regwoupe yo pou yo milite nan yon espas oubyen yon sektè yon fason pou vann lide sa yo.

KI FONKSYON CHAK MOUN NAN SELIL SMS YO?: Si se yon « SELIL » 5 moun, ap gen yon kòdonatè kap jwe wòl responsab relasyon piblik, yon sekretè, yon responsab alòganizasyon, yon responsa lojistik, yon responsab finans .

Si se yon « SELIL » 3 moun, ap gen yon kòdonatè kap jwe wòl responsab relasyon piblik, yon sekretè an menm tan kap jwe wòl responsab alòganizasyon, yon responsab finans an menm tan kap jwe wòl responsab lojistik.

KI ANTITE KI KWAFE TOUT SELIL YO?: Pou koòdone tout aktivite SMS yo, gen yon antite ki gen 7 moun ladanl kap administre SMS la. Se antite sa ki kwafe tout SELIL yo.

NAN KI ESPAS KONSA SELIL YO KA MILITE?: Depi se kote ki gen moun, ka gen yon « SELIL SMS » tankou nan legliz, nan lekòl, nan inivèsite, nan badji, nan lakou, nan katye, nan mache , nan bwat leta , nan izin, nan sèk bizango, elatriye.

NB: yon SELIL ka egziste klandestinman ou non, selon « Enjeu » ki gen nan espas yap milite a.

KI PRENSIPAL TRAVAY SELIL YO?: « SELIL » yo gen devwa make prezans yo nan espas kote yap milite yo nan kreye evènman nan mennen lit pou byennèt kolektif la ka blayi ak nan patisipasyon yo nan aktivite ke lòt antite ap òganize.

« SELIL » yo ap sèvi kòm antèn pou sistèm SMS la nan ranmase enfòmasyon k’ap itil SMS ak nan pote enfòmasyon SMS kote yo dwe rive.

NB: manb yon SELIL oubyen plizyè SELIL ka deside met tèt ansanm pou fè biznis.

CHAK KILÈ MANB YON SELIL DWE REYINI?: Manb « SELIL » yo ap chwazi yon jou nan semèn nan pou yo reyini òdinèman men , yo ka reyini nenpòt lè yo vle , depi gen nesesite .

CHAK KILÈ TOUT SELIL YO AP REYINI ANSANM?: Pou byen òdone aktivite yo, SMS divize tan an an Ane SMSyèn ki soti premye Septanm pou rive 30 Daou. Chak ane, ap gen yon asanble jeneral òdinè k’ap òganize ak tout « SELIL » yo, yon fason pou bay rapò sou travay yo ak pran desizyon pou avni SMS. Chak 3 mwa, ap gen yon asanble òdinè kote chak « SELIL » ap delege yon moun. Asanble sa ap fèt pou enfòme de aktivite SELIL yo epi pote koreksyon ki nesesè.

NB : ka gen asanble jeneral ekstraòdinè ki fèt si gen nesesite pou sa.

SA KI GEN NAN YON ASANBLE SMS?:
1- Enfòmasyon jeneral
2- Rapò aktivite SELIL yo
3- Fòmasyon
4- Rezolisyon

KI DEVWA YON MANB SMS GEN?:
1- Pou rive reyalize tout aktivite SMS yo, gen yon kotizasyon pou pi piti yon adòken(5 goud ) ki reklame nan men manb oubyen senpatizan SMS chak semèn.

2- Manb SMS yo dwe patisipe nan tout aktivite ki konsène SMS epi bay pwopozisyon pa yo pou avansman pwojè yo.

3- Manb SMS yo dwe travay anpèmanans pou kreye SELIL ak rekrite lòt manb .

KONKLIZYON: Nou pap gaspiye enèji nou , fòs nou ak kouraj nou nan kritike ni plenyen. N’ap met tèt nou ansanm poun reflechi poun aji.

N’ap met men ansanm gonfle ponyèt nou poun fè SMS tounen yon gwo zouti kap pèmèt nou enfliyanse sosyete a pozitivman sou plan sosyal ekonomik ak polotik .

M’AP TOUFE

Haïti, pays incertain
Haïti, bastion de la corruption
Haïti, pays d’exploitation
Haïti pays…………….

Mwen pa ka respire:
$ dola a ap toufem
$ dola a kenbem nan lalwèt pa gen pèsòn ki di yon mo.
Lamizè,polisyon kwense tout ti rèv ak objektif mwen yo paske nan peyim se chak koukouj klere pou jew .

Boujwa salòp, leta kowonpi melanje ak politisyen sendenden.
Bann sanwont, mal pou wont, leve pye nou sou kou frèm ak sèm yo.

Mwen bouke!
Wi mwen bouke; a laj 30 tan pou se paran kap lonje men banm.

Jèn lan gen diplòm, toutotan li pa graje kokoye li pap manje.
Jèn lan gen 30 tan, toutotan li pa pase twalmouye li pap dòmi.

Se yon kesyon « tout part pour les riches et les hommes d’État ».
Bann vagabond, sispann kanpe anfas jenès la.
Jenès la reve viv tankou moun.

Nou fout bouke!

Kenley GRACIUS